Správa
Astrostáž organizovala Vihorlatská hvezdáreň v spolupráci s Gminou Wisniowa na Observatóriu Lubomir, ktoré sa nachádza v uvedenej gmine v dňoch 16. až 22. júla 2012. Podujatie nadväzovalo na tradičné letné stretnutia pozorovateľov premenných hviezd, ktoré už mnoho rokov organizuje Vihorlatská hvezdáreň pod názvom Variable. V minulých dvoch rokoch nadobudlo stretnutie formu astrostáže, keď sa konalo ako jedna z aktivít projektu Karpatské nebo najprv na hvezdárni v Roztokoch a potom na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle. V tomto roku bola astrostáž do tretice na inom mieste – u poľského partnera v novovybudovanom observatóriu na hore Lubomir. Podujatím sa uzavrel tzv. Variable triangle – 3 astrostáže na troch astronomických observatóriách v Karpatoch. Začala sa tak nová tradícia. V tejto rotácii sa bude pokračovať aj v budúcnosti.
Vzhľadom na to, že v čase konania astrostáže ešte nebola v prevádzke turistická ubytovňa pod horou Lubomir, bolo početné obsadenie astrostáže obmedzené kapacitnými možnosťami samotného observatória. Organizačný tím tvorili RNDr. Igor Kudzej, CSc., ako vedúci astrostáže a odborní vedúci Mgr. Marcin Cikala a Pavol Dubovský. Zostavu doplnil Gregorz Sek z Mládežníckeho astronomického observatória v Niepolomicach ako vedúci slnečnej sekcie. Účastníci – pozorovatelia boli prevažne z Poľska. Dvaja z Krosna, dvaja z Niepolomic, jeden domáci z obce Wenglowka a tiež bývalý projektový manažér projektu Karpatské nebo Robert Bury. Zo Slovenska prišli okrem organizátorov Daniel Baluďanský z hvezdárne v Roztokoch a Matúš Kamenec – veterán projektu Vesmír pre pokročilých, učiteľ zo Základnej školy v Prešove. Spolu 12 účastníkov prežilo týždeň venovaný výhradne astronómii. Kontakt so zvyškom pozemskej civilizácie predstavovala len strava dovážaná z obce pod horou a sporadické návštevy turistov.
Atmosferické podmienky dovolili vykonávať praktické pozorovania len dve noci. Účastníci sa rozdelili do sekcií k piatim ďalekohľadom, ktoré boli k dispozícii.
17 palcový PlaneVawe systému Dall Kirkham s kamerou FLI v hlavnej kupole observatória je predurčený na astofotografiu a bol na ňu ja využívaný napriek tomu, že hlavnou témou astrostáže stále zostávajú premenné hviezdy. Do tajov zhotovovania estetických fotografií sa postupne zaúčali viacerí účastníci pod vedením Marcina Cikalu.
20 cm Schmidt Cassegrain na GoTo montáži slúžil na vizuálne zisťovanie časov miním zákrytových dvojhviezd. Ukázalo sa, že elektronicky navádzaná montáž je pre tento druh pozorovaní veľkou pomôckou. S jedným ďalekohľadom dokázali dvaja pozorovatelia pozorovať tri hviezdy súčasne a aj namerali tri časy miním. Bez GoTo by bolo potrebné použiť tri rôzne ďalekohľady. Takto zostali zvyšné dva prístroje voľné pre vizuálne pozorovania fyzikálnych premenných.
26 Cassegrain a 14 palcový Schmidt Cassegrain využívali hlavne Matúš Kamenec a Pavol Dubovský. Začiatočník Kamenec dosiahol prekvapujúce kvalitné výsledky. Nepochybne za to vďačí použitiu správnej techniky pozorovania a dobrým mapkám porovnávacích hviezd. Môžeme povedať, že výstupom tejto astrostáže je jeden nový kvalitný vizuálny pozorovateľ premenných hviezd. Veríme, že bude mať dostatok trpezlivosti, aby v nastúpenom trende vydržal.
Jediné CCD minimum zákrytovej dvojhviezdy paradoxne získala slnečná sekcia vedená Gregorzom Sekom. Na noc odmontovali z Coronada filtre a namerali minimum BX And. Okrem toho cez deň fotografovali cez slnečný ďalekohľad slnečnú fotosféru aj chromosféru a každý večer na „BoRe“ informovali slovom aj obrazom ostatných čo nové na Slnku.
V teoretickej časti astrostáže si účastníci pripomenuli správne postupy pri pozorovaní premenných hviezd tak vizuálne ako aj CCD technikou. To všetko pod vedením Pavla Dubovského. Viac do fyziky premenných hviezd načrel príspevok RNDr. Igora Kudzeja, CSc., o jemných efektoch na svetelných krivkách zákrytových dvojhviezd.
Na záver patrí poďakovanie domácemu organizátorovi Mgr. Marcinovi Cikalovi. Bez jeho zápalu a obetavosti by podujatie nemohlo byť v ťažkých podmienkach úspešné.